Catenaccio a rýchle brejky. Chrenko češe Betonáris podľa seba

Betonáris majú v podstate všetky posty zdvojené.

VII. liga Galanta – Šaľa má za sebou jeseň skúšobného ročníka, dušu širokej verejnosti hladil divácky ošiaľ na derby dueloch, najkrajší futbal sa hral v Kráľovej nad Váhom – tunajší Betonáris nemali chybu. Plný počet vraví za všetko.

Keby Grimmovci písali o futbale, bola by to prvá poviedka.

Trnava sa v roku 1997 pretekala s Košicami. Mohla vyhrať titul, ale nevyhrala. Fakticky oň prišla až v bájnom zápase v Rimavskej Sobote, no veci sa začali diať už dva víkendy predtým: Spartak hral v siedmom Bardejove a prehral. V 83. minúte za stavu 1:1 zatočili východniari roh a trnavský brankár Fišan si ho zrazil do siete. Exekútor rohu po zápase sa denníku Šport priznal, že prémie za víťazstvo boli o 400 percent vyššie…

Bol to Ján Chrenko.

„Pamätám si, samozrejme,“ roztiahli sa mu pery. „Košice potrebovali, aby sme porazili Trnavu. Držali nám palce, boli sme dobre namotivovaní,“ nadhodil. Vtedy bol na vrchole kariéry. Dokopy mu štatistici evidujú 210 ligových štartov. Šalianskeho odchovanca zobral do veľkého futbalu práve Bardejov, po troch a pol rokoch po ňom chňapol Inter Bratislava. Tam zažil päť čarokrásnych sezón, na dva tituly v rade rád spomína. „Boli tam Szili Németh, Vraťo Greško, koučoval nás pán tréner Jozef Bubenko. Aj chlapcom v kabíne o tom občas rozprávam,“ preladil Ján Chrenko.

Lahodná jeseň Betonáris

Dohadom–šeptom stop. Píšme o faktoch. Napríklad o takom, že Betonáris Šaľa na jeseň vyhrali 15 z 15 zápasov, majú skóre 66:3 a pred Večou 6 bodov k dobru. „Nikdy nehovor nikdy, ale nikto nečakal nič také. No mali sme dobrý los a po prvých zápasoch som začal niečo tušiť. Ku koncu sme tú sériu už mali v hlavách, chceli sme to dokončiť stopercentne,“ priznal hrajúci tréner Chrenko.

Šatňa si ešte len vymýšľala prezývky, keď zazvonilo prvé kolo. Proti Trnovcu musel cestu ukázať sám Chrenko (1:0) a veruže pri nich aj stáli všetci svätí, keď hosť Kukla trafil penaltu do žrde. „Prvé kolo s Trnovcom bolo jednoznačne najťažšie. Neľahko sme sa rozbiehali, chýbala nám zohratosť. Napokon sme to zvládli aj so šťastím,“ zaklepal sa pri spomienke na leto.

Dunel Váh a víkend za víkendom sa valil, Betonáris hrali dobre a zbierali body. Z prvých ôsmich súperov si spravili safaládky, najviac sa priečili Hody. Až gong oznámil dedine, že ide zápas jesene. Veča. „To bol náš prvý veľký zápas. Pripravovali sme sa na Lacka Vencela a ten napokon kvôli zraneniu nehral. Bojovný, nervózny duel, veď s Večanmi sa poznáme, sme kamaráti. Rozhodli štandardné situácie,“ zamyslel sa. Hoci mala prvú šancu Veča, napokon klapli ružové klepetá. Výhru 2:0 ukul najmä stopér Mário Jurík.

Na Moťovského góly robilo celé mužstvo, megadôležitou trefou bola jeho hlavička proti Veči.

Na Moťovského góly robilo celé mužstvo, megadôležitou bola jeho hlavička proti Veči.

Betonáris preskočili Veču v tabuľke, posadili sa na čelo. Menšiu dilemu mali odborníci v poslednom jesennom kole. Vyzval ich totiž Žihárec, známy útočnými vrtochmi a vizitkou piatich gólov na zápas. Ale vzduchom zas vlala ružová, Radovan Hadža hetrikom potvrdil polovičný titul „betonárov“ a druhú Veču poslal do šesťbodového vákua. „Na Žihárec sme sa koncentrovali, pripravili podobne ako na Veču. Neprišli mu dvaja hráči a už v šiestej minúte sme viedli 3:0, potom sa hra vyrovnala, prevaľovala, pridali sme štvrtý kus a bolo hotovo,“ opisuje Chrenko demontážny proces.

Tajomstvo naj obrany

Vpredu mali labutí krok Erik Moťovský (17 gólov), Radovan Hadža (11) či Pavol Šíma (9), z druhej vlny nabiehal Jupiter medzi Plutami Stanislav Glofák, výmyselníkom kryl chrbát Andrej Práznovský. A pravá rajská záhrada sa nachádzala v obrane.

Najväčším dielom skladačky je Stanislav Glofák. Ale pre zranenie asi vypustí celú jar. Nájdu zaňho posilu?

Najväčším dielom skladačky je Stanislav Glofák. Ale pre zranenie asi vypustí celú jar. Bude zaňho posila?

Betonáris dostali len tri góly! Naučená štvorka Tibor Prágai – Mário Jurík – Andrej Homola – Matej Slabecius a za nimi malý-veľký brankár Tibor Csimma nahrali na jeseň dvanásť núl. „Chlapcom som stále zdôrazňoval, aby neopúšťali priestor, aj sme sa za to hádali. Obrana a rýchly protiútok, obrana a rýchly protiútok…“ pootvoril Chrenko myseľ. „Ono to nie je ani veľké tajomstvo. Je to celé o zodpovednosti, že si hráči spravia na ihrisku svoju robotu. Pred každým zápasom som im kreslil pokyny na tabuľu, oveľa viac sme takto riešili obranné než útočné situácie. Chalani to chápali, lebo obrovsky chceli. Musím ich pochváliť, sú veľmi učenliví a chcú poslúchať,“ zalizol sa. Takže catenaccio? „Dajme tomu,“ zasmial sa. Ján Chrenko češe Betonáris podľa seba – veď sám bol stopér.

Mário Jurík zastavoval útočníkov ako policajt autá.

Mário Jurík zastavoval útočníkov ako policajt autá.

Za poltitul sústredenie

„Jano Chrenko? Výborný tréner a skvelý človek, srandista. Je jeden z nás, tykáme si, ale sála z neho prirodzený rešpekt,“ zalizol sa predseda Betonáris Oliver Vágó, ročník 1991 – vtedy už hral Chrenko za Duslo Šaľa. Rodinnému klubu velí v trojlístku s Tomášom Čunčíkom a Matejom Szórádom. Majitelia ešte na jar patrili do základu, ale keď šatňu posilnila desiatka z Kráľovej nad Váhom, tak z neho vypadli. „Ťažké srdce vôbec nemáme, trénerovi do zostavy nekecáme. Ako to postaví, tak to postaví,“ rehoce sa Vágó.

A stavia dobre. Na jesennom náhrdelníku Betonáris je všetkých pätnásť goráliek, siedmu ligu vedú bez straty. „Chalanom sme sa poďakovali na večeri v šalianskej reštaurácii Pepper Inn, odmenou bude aj sústredenie, zvažujeme lokalitu, zatiaľ vyhráva Púchov,“ ozrejmil. Útok na postup už vyhlásili hneď po októbrovom víťazstve nad Večou, no vo vzduchu stále visí skepsa – mládež je nutná. „Spravíme mládež, aj keby sme nemali šancu na postup, by sme o nej rozmýšľali. Najskôr pôjdeme asi cestou benjamínky,“ sľubuje.

Betonáris majú v podstate všetky posty zdvojené.

Betonáris majú v podstate všetky posty zdvojené.

Pod vankúšom je akadémia

Betonáris Šaľa sa narodili v roku 2013. Dojčaťom boli na Veči a nie všetky hviezdy im priali. Rešpekt si museli vyhrať. Odeli sa do ružova a zelena, tri sezóny príjemne sprchovali ôsmu ligu. Nielen troch kamarátov, ale už aj fanúšikov potešilo, keď ich letná reorganizácia vystrelila do siedmej. V júli dostali aj druhý darček – desať futbalistov Kráľovej nad Váhom. „V Kráľovej sme už v minulej sezóne hrávali, spolu aj trénovali, s ľuďmi tu máme dobré vzťahy. Preto keď v dedine skončil futbal, desať posíl sme vybavili na ročné hosťovanie za nula eur a na oplátku sa staráme o ihrisko,“ posvietil Vágó.

Betonáris sú prototyp moderného klubu, na jeseň rozbehli vlastnú televíziu.

Betonáris sú prototyp moderného klubu, na jeseň rozbehli vlastnú televíziu.

V kráľovanskom domove sa cítia kráľovsky. Vyhrali v ňom 24 z 27 duelov. „Kráľová nám dala to, čo sme hľadali. Cítime sa tu ako doma, lepšie než na Veči,“ škľabí sa spokojnosťou. „Ale my sme Betonáris Šaľa, našu históriu chceme písať v Šali. Nevylučujeme, že sa v budúcnosti zase presťahujeme. Hľadáme si pozemok, na ktorom si vybudujeme ihrisko, zapustíme korene. Snom je aj akadémia,“ vystrelil do nebies. Na to treba peniaze… „Preto sa chodí do roboty,“ s úsmevom kontruje. „Aj tak by sme ich minuli, neľutujeme ani jeden cent. Väčších sponzorov nemáme, z hráčov nikto nič neberie,“ pridal Oliver Vágó. Predseda, aký nerastie v kríkoch a nepadá zo stromov. Manažérom sa narodil. Futbal má na raňajky, obed i večeru.

A my v duchu tlieskame.

AUTOR: Martin Kilian ml.
FOTO:
BTNRS.