Tretia liga? Radšej Nemce, tu som doma, vraví Holečka

filip1

ViOnom vyučený, Volkovcami vyhratý a Novou Baňou omráčený Filip Holečka si v lete prvýkrát navliekol dres rodnej dedinky. A jedna jeseň v Tekovských Nemciach stačila na to, aby sa mu z ponúk skoro hlava zatočila.

Ľavá, pravá, hlava hore, na Filipovi hneď vidno, že má filipa. Od predprípravky po dorast ho chválili na ViOne, s Adamom Tokárom či bratrancom Jozefom Holečkom bol pýchou ročníka 1996. Prvú stopku zbadal až v mužoch. Do Zlatých Moraviec prifrčala kolónia z Balkánu na čele s pochybným manažérom Djuričom a šikovníci z akadémie to mali dvakrát ťažšie. „Vtedy sa to zlomilo,“ skomentoval a pokrčil pery.

Chápadlá Ondreja Kozolku ho stiahli do Volkoviec. Zapasoval. Hoci to bola jedna z tých horších sezón béčka ViOnu, Holečka s vrtuľou v zadku nepustil ľavú čiaru nikomu.

Volkovce sú z Nemiec za rohom, tunajší kabát mu sedel.

Volkovský kabát bol Holečkovi akurát.

Štvrtá liga ho natankovala sebavedomím, hor sa do tretej! Prečo nie, keď ju mal z garáže po diaľnici za desať minút. Chcela Nová Baňa, chcel aj Holečka, ale sobáš zanedlho skrachoval. Ušlo sa mu biednych 252 minút, v základe hral len v Čadci. „Hralo sa o záchranu, v kádri bola tlačenica, nič ľahkého. Nechcem páliť mosty, ale ani v klube nebolo všetko okej,“ naznačil.

Lavičkou prefackaný zaklopal doma. Odchovaný ViOnom, 21 rokov, no a do siedmej ligy? Zahrabal sa, nadávali mu. „Ja som to takto nevnímal. Jasne som videl, že v Tekovských Nemciach sa futbal pohol dopredu, vynovilo sa ihrisko, ktoré bolo roky strašné, postavili sa nové tribúny i šatne. A chalani vyhrali ôsmu ligu, takýto entuziazmus tu roky nebol. Za všetko ďakujme Jánovi Valkovičovi,“ zaťal do živého Holečka.

Valkovič vdýchol Nemciam život, lanský triumf v ôsmej ligy nebola náhoda.

Valkovič vdýchol Nemciam život, lanský triumf v ôsmej ligy nebola náhoda.

Oprášil starú lásku s trénerom Stanislavom Kováčom, ten na ňom postavil hru už v žiačikoch ViOnu. Filip sa načiahol po nevinnej sedemnástke a v strede ihriska si zriadil odpaľovaciu rampu. Dirigoval, riadil, na výletoch pichol sedem gólov. A čo je naj – Nemce sa viezli na nirváne. „Sami sme pozerali, že koľko ľudí tu zrazu chodí na futbal. V úvode sme vyhrali päť zápasov, boli sme v tabuľke druhí, krásna atmosféra. Potom sme spadli nižšie, ale na nováčika stojíme slušne, nie je to ľahká súťaž,“ rozpráva o VII. lige C juh. V apríli sa spája so severom, o top päťku sa ešte strhne prestrelka, bude treba chrániče. „Chceme hrať v nadstavbe o postup, máme na to. V zime sme potrénovali, boli sme na sústredení, všetko bude tip top, keď prehovorím bratranca ‚Joja‘, aby sa vrátil k futbalu. S Andrejom Kyškom by to bola skvelá stopérska dvojica,“ zaostril na vytúžený prestup tisícovej dediny.

Najväčšou Holečkovou zbraňou je loptový rozum.

Najväčšou Holečkovou zbraňou je loptový rozum.

Chýr Holečkovho talentu sa rieši už ďaleko za hranicami Zlatomoravska, predseda Ján Valkovič tŕpol, či mu v ISSF nezabliká žiadosť o transfer. „Z tretej ligy to boli Topoľčany a Nová Baňa, zo štvrtej Kozárovce či Kalná, zo šiestej Volkovce, to som sa aj pristihol, že rozmýšľam… Ale som Nemčan, návrat domov nebola chyba, sme dobrý kolektív, neodídem od rozrobenej roboty. A navyše ľudí ako Ján Valkovič si treba vážiť, takých nadšencov do futbalu nenájdete všade. Už len kvôli nemu si viem predstaviť, že ostanem i po lete,“ dokončil Filip Holečka.

AUTOR: Martin Kilian ml.
FOTO: Branislav Zaujec; Jozef Bedej; Martin Kilian ml.; MY Nitrianske noviny – Martin Kilian.