Zlaté písmo alekšinského Rakúska

kolaz2

Dvestojeden gólov! Ukážkový piatoligový rok mužov a dorastencov Dynamaxu „prinútil“ Alekšince zorganizovať prvý futbalový ples v dejinách.

Na jar ušli dve zlatá o vlások, o pár bodíkov viac mali Tovarníky a Nevidzany, ale už od letných páľav sa alekšinský stroj naplno rozpálil. Muži i dorastenci vyhrali jeseň s esenciou dokonalosti, jedni vedú V. ligu Stred o sedem bodov, jedni o trinásť, verných nakŕmili devätdesiatimi gólmi, celoročný súčet hodil číslo 201.

Prvý ples v histórii len podfarbil, ako sú na nich v dedine hrdí.

A na srdciach hreje, že na jarných jazdách môžu byť ešte lepší.

Brathovi rekordmani

Nadstavený čas, na tabuli stále pre Nevidzany potrebných 1:0, lopta za obranu, keď tu… Ofsajd. Ale vážne – Škobla bol fakt o krôčik za. „Keby nám nechýbal rozdielový Adam Behúl, to stretnutie by sme zvládli,“ upozornil Jozef Brath. „No Nevidzany vyhrali ligu zaslúžene, prejavili väčšiu vôľu,“ pridal tréner alekšinského dorastu.

Pre Alekšince škoda-preškoda, pretože inak ligu krčili ako papierik. Dokonca zimovali prvé, no stopercentná jar Nevidzian im uchmatla už tretiu tutovku na titul v rade. Beztak sa na čierno-biele dresy pozeralo s pasiou. „Mali sme individuality ako Behúla a Reného Kuklu, hrali sme krídelný, technický futbal s mnoho gólmi, bol som s chlapcami maximálne spokojní. Vedeli sme, že v tomto trende máme pokračovať,“ rozpráva odborník.

Bol to skvelý ťah, keď Brath prerobil Záhončíka z krídelníka na obrancu!

Bol to skvelý ťah, keď Brath prerobil Záhončíka z krídelníka na obrancu!

A strieborný koláč dochutili piatimi posilami a razom bol zlatý. Jeseňou prebehli ako Váňa Veľkou pardubickou – jedenásť zápasov, jedenásť výhier. „Súťaž ide kvalitou dole, hrá ju len dvanásť tímov a to je málo, pokojne by na ňu mali aj Žitavany, Janíkovce či Lužianky z našej oblasti. I tak som však nerátal, že zvládneme všetky zápasy, tie najťažšie boli s Oponicami, Solčanmi, Novými Sadmi či Čeľadicami. Náš plný počet je veľké prekvapenie, ale svedčí o sile kolektívu, ktorý je na ihrisku výraznejší než kedysi,“ komentuje Brath. Trénuje už nejaký ten piatok, no takto suverénne ešte jeseň nevyhral. „Moje Alekšince mi pripomínajú dorastencov Chrenovej spred pätnástich rokoch, to bol stroj, pamätám si na výborné trio Štrba, Tatar, Bulla,“ zalovil v pamäti.

Alekšinčania si užili populárny PP Invest Cup, domov vzali striebro.

Alekšince si užili populárny PP Invest Cup, domov vzali striebro.

V alekšinskej obrane nájdete levov Kristiána Košťála a Filipa Záhončíka, nenápadne veľa spraví Jakub Babulic, stred riadili Filip Škobla a Marek Palkovič, desať gólov dal expres Matej Minarčík. A v bráne kúzlil Andrej Trnka. Teda ak sa dobre vyspal… „Andrej je veľká opora, ale musí myslieť len na futbal. Nesieme mu konkurenciu, z Rišňoviec sme angažovali šikovného Peťa Opolda,“ prezradil.

Držanie lopty plus sebavedomie

Naklonovane sa darilo mužom. Napriek gólovým erupciám dobehli v jarných dostihoch druhí, lebo stratili s Lapášom i Bábom a najmenej sa čakala prehra vo Veľkom Záluží. „Nemali sme to dopustiť, hlavne s Bábom nie, mali sme to skvele rozohraté, ale nestačilo. Taký je futbal,“ zalomil rukami Ján Štajer.

Postupujúce Tovarníky zapísali o štyri body viac, i tak však Alekšince finišovali s najlepším skóre (82:25) i útokom. „Bol to vydarený ročník, vylepšili sme tretie miesto z predošlej sezóny. Mužstvo už malo tvár, chalani chápali, čo od nich očakávam,“ pokračuje hrajúci tréner.

Zohratý a hlboký káder.

Zohratý a hlboký káder.

A tak vychytali muchy, najmä sprecíznili obranu, velil jej práve ostrieľaný Štajer so zodpovedným Marekom Košlabom za chrbtom, v strede sa páčili Vladimír Pleva a Patrik Krivošík, nikto nepredbehol Patrika Kemlageho a Lukáša Trnku, hore hrozil Matej Fuska a formu na najlepšieho áčkara chytil Martin Gunda. Suma sumárum – 9-3-0, jasní králi jesene, druhé Solčany sa pozerajú zo 7-bodovej rokliny. „Vždy sa dá čo zlepšovať, ale ja som s chlapcami spokojný, nemám im čo vyčítať. Všetci sme si boli oporami, podávali sme kvalitné a vyrovnané výkony, čo ma veľmi teší a dúfam, že to tak ostane aj naďalej. Staviam na držaní lopty a sebavedomí, viere v nás samých. Sme tímoví, obrancovia vedia útočiť a útočníci brániť, takže áno, aj Fuska sa vracia,“ poodkryl filozofiu niekdajší stopér Nitry, Karvinej či Dunajskej Stredy, v slovenskej lige má čísla 91 zápasov/7 gólov.

„Junco“ Štajer bol kapitánom Nitry, teraz dáva výborné rozumy rodným Alekšinciam.

„Junco“ Štajer bol kapitánom Nitry, teraz dáva výborné rozumy rodným Alekšinciam.

Alekšinská šatňa sa trochu češe, návrat Garaja do Lehoty je už odklepnutý, ale naspäť priletel dobrý holub z Rakúska – Martin Hrebík. „V Steinbrunne sa mi nedarilo, nemal som to futbalové šťastie, čo v Alekšinciach. Chcel som sa vrátiť, už mi chýbala táto perfektná partia. Neviem sa dočkať prvých majstrákov,“ patrioticky posvietil krídelník Hrebík. S jeho citom a nápadmi sa Dynamaxu ukazujú nové obzory, fanúšikovia sa už prekrikujú, kde mu to pôjde najlepšie. „S Maťom mám svoje plány, v prvom kole uvidíte, kde ho postavím,“ vymýšľa Ján Štajer.

Martin Hrebík: Takto vlani trielil do Šurian, teraz prichádza z Rakúska. Fanúšikom sa vracia stará láska.

Martin Hrebík: Takto vlani odchádzal do Šurian, teraz prichádza z Rakúska. Miláčik fanúšikov je späť.

Štvrtá liga?

Najkrajší šport v Alekšinciach stojí na pevnom brale, zázemie závidí kdekto, fanúšik Dynamaxu má na každý víkend štyri chody. Štvrtky patria benjamínkom s výbornými Andrejom Watterom a Adamom Tóthom, soboty v prechodnom domove v Lukáčovciach hviezdi starší žiak Benjamín Holčík a v žiari reflektorov nadeľuje áčko, víkend rámujú nedeľné koncerty dorastencov. „Tešíme sa z našej mládeže i áčka, máme dobrých hráčov, trénerov, sponzorov a samozrejme fanúšikov, veľa pre nás znamená, keď aj von ich ide s nami sto,“ raduje sa prezident Peter Mikula. „Pred ôsmimi rokmi sme boli niekde na úrovni okresného futbalu, ale my sme chceli viac, odlíšiť sa Aj preto hráme doma pod umelým osvetlením, asi ako jediná dedina v Nitrianskom kraji. Toto obdobie je renesanciou alekšinského futbalu,“ vraví Tibor Glenda a s hrdosťou pridal, od koho sa v Alekšinciach učia. „Viackrát som už povedal, že uznávam Rakúsko. Dedinský futbal je tam kultúrou,“ vytýčil si klubový mecenáš.

Keby nebolo Tibora Glendu, ťažko by dnes z Alekšiniec bola taká značka.

Keby nebolo Tibora Glendu, ťažko by dnes z Alekšiniec bola taká značka.

Futbalu na zdravie sa štrngalo na plese, bol prvý vôbec a oslnil tak, že o rok ho chcú spraviť zas. Tancoval beznádejne plný kulturák, najlepším gratuloval tréner Nitry Ivan Galád, zatlieskal i prajný starosta Radoslav Ťapušík. Priestor bol aj na debaty – keďže muži a dorastenci už môžu chladiť šampanské, všetci sa pýtali, čo by narobili so vstupenkami do štvrtej ligy. „Vnímam všelijaké signály o reorganizácii, keď budeme mať konečné info, rozhodneme sa,“ poodkryl Glenda a kolega ho doplnil: „My robíme futbal pre ľudí a vieme, že by sa fanúšikom páčili derby s Rišňovcami či Rumanovou,“ s troma bodkami zavŕšil Mikula.

AUTOR: Martin Kilian ml.
FOTO: MY Nitrianske noviny – Ladislav Odráška, Martin Kilian, Štefan Korman; Miroslav Slávik.