Zlato špičkou ľadovca. Drahoš dával majstrom signály na domácu

Clipboard01

Tak to bolo – 44 gólov v 7 zápasoch. Trinásti dorastenci z deviatich dediniek od Nitry, Šale a Zlatých Moraviec sú najlepší, Výber ObFZ Nitra U19 rozbil turnaj ôsmich oblastí v Trenčíne.

Keď boli sobotní dorasteneckí majstri žiakmi, dieru do sveta nespravili. Pohár ZsFZ U14 sa vtedy hral doma v mestskej hale, vo výbere trénerov Norberta Szikoru a Milana Maka sa síce už ligotali Sebastián Pilka, Andrej Trnka a Adam Chňapek, ale bolo to málo. Štvrté miesto si ObFZ Nitra za klobúk nedal.

Z kedysi žiackeho výberu boli aj v sobotnom dorasteneckom Kilian, Chňapek (vľavo v dolnom rade vedľa seba) a Vranka (druhý od Chňapeka). Veľa z ostatných hrá dnes súťaže ZsFZ.

Z kedysi žiackeho výberu boli aj v sobotnom dorasteneckom Kilian, Chňapek (vľavo v dolnom rade vedľa seba) a Vranka (druhý od Chňapeka). Veľa z ostatných hrá dnes súťaže ZsFZ.

„To vážne?“ chytil sa za čelo tréner Peter Drahoš, keď dozvedel sa o neslávnej epizóde z novembra 2012. „Tak máme čo robiť,“ vyhrnul si rukávy a pustil sa do práce.

Vlani do Nových Zámkov šiel Výber ObFZ Nitra U19 s dvanástimi tréningami v nohách, nadupanou prvou štvorkou Bíro – Pilka – Gregora – Horák, majstra z Levíc porazil 4:1, ale nohy mu podlomili lacné remízy s Trenčínom, Dunajskou Stredou a Novými Zámkami. Striebro spred roka bolo pre vás zrejme veľkým mementom – pýtali sme sa trénera Petra Drahoša.
– Áno. Vlani chlapci veľmi chceli, zvládli sme zápas s Levicami, ale mali sme smolu s remízami a to nás stálo zlato. O to viac chceli tento rok turnaj vyhrať.

Výber dorastu vlani ani raz neprehral, ale predsa skončil druhý.

Výber dorastu vlani ani raz neprehral, ale predsa skončil druhý.

Podaktorých šampiónov poznáte už z výberov do Vroclavu a Kaposváru, ďalších ste si vyšpehovali na januárovom PP Invest Cupe. Prvú nomináciu ste vycapili svetu deň po finále, v ktorom ste s Nevidzanmi rozbili Alekšince 6:0. S nadsázkou povedané, 20 vyvolených ste vybrali z vyše 400 mien, lebo približne toľko dorastencov behá v dvoch šiestych ligách. Prvé kritérium je jasné, kvalita. Aké boli ďalšie?
– V hale sa hrá úplne iný futbal ako na veľkom ihrisku, musíme tomu prispôsobiť aj typy hráčov. Takže som sa rozhodoval podľa celkovej typológie, ako sa daný chalan hodí do haly.

Rýchlo ste chceli oddeliť zrno od pliev, do elity dorastu ste sa pustili zostra. Za desať dní prípravy ste stihli sedem tréningov. Nebáli ste sa, že zopár chlapcov nezvládne tempo?
– Nevravím, že niektorí s tým nemali problém. Určite to bolo na chalanov veľa, ale mali sme málo času a keď sme chceli vyhrať, museli sme sa k tomu postaviť zodpovedne. Aj touto cestou ďakujem trénerom ich klubov, že im umožnili pripravovať sa s výberom.

Trénovalo sa v mestskej hale, v hale Olympia a vo vrábeľskej hale T-18.

Trénovalo sa v mestskej hale, v hale Olympia a vo vrábeľskej hale T-18.

Dorastencov ste nútili ku kombináciám, hre s brankárom, učili, kedy prekvapiť, kedy ostať trpezlivý a azda sedem herných signálov ste im dali nakresliť na domácu úlohu. Spadol vám kameň zo srdca, keď ste videli, že váš herný model už majú v krvi?
– Dávať z futbalu domáce úlohy je u mňa normálna teória, aj keď sa asi nikto z nich s tým ešte nestretol. Aspoň chalani skôr pochopili veľa kombinácií, ktoré sme trénovali, vsunúť ich do hláv za tak krátky čas bolo ťažké, ale musím pochváliť zverencov, že boli učenliví. Malo to úspech, každý hráč vedel, čo má robiť na ihrisku a keď to predvádzali na turnaji, bol som pyšný. Každý tréner má rád, keď je jeho rukopis vidieť aj na ihrisku. Myslím si, že toto bol hlavný úspech nášho výberu.

Na ceste do Trenčína chlapcov posmelili dva prípravné zápasy vo Vrábľoch s miniligovým mužstvom Brazil, ale najviac vás prevetral Fašiang Cup na Skalke. Medzi dospelákmi ste zaknihovali dve výhry a tri prehry, stopka prišla v osemfinále. Oceľ sa kalí v ohni, trafil klinec po hlavičke predseda Štefan Korman.
– Určite sa pán Korman nemýlil. Hrali sme s mužmi, veľmi skúsenými mužstvami, no nám ani tak nešlo o výhru, ako o našu hru, ako sa s tým chalani stotožnia. Úprimne, na Skalke to ešte nebolo podľa mojich predstáv, akoby sme si neverili. Ale chalanom som prízvukoval, nech nič nemenia a hrajú stále to isté bez ohľadu na výsledok. Chlapcom z Brazilu ďakujem, že nám umožnili s nimi hrať a zdokonaliť sa pred turnajom.

Na Skalke sa toho veľa na elitu nalepilo.

Na Skalke sa toho veľa na elitu nalepilo.

Dokopy ste sa videli trinásťkrát, najlepší dorastenci si často odriekali rodinu, priateľku, školu, zábavky. Zrejme ste si vážili chlapcov ako Adam Straňák, ktorý to mal z Močenku do Nitry 18 kilometrov a do Vrábeľ 37, no nevynechal ani jeden tréning!
– Adam má rád futbal a to bolo aj vidieť. Pochvala však patrí všetkým, ktorí si odpustili všelijaké zábavky. Pretože keď chcete niečo dosiahnuť, musíte sa k tomu správne postaviť a veľa obetovať.

Na Pohár ZsFZ do Trenčína ste šli po 25-dňovom drile. Karty na stôl, musela tam byť štipka nervozity.
– Cítil som veľmi veľkú nervozitu, dala sa priam krájať, hlavne z mojej strany. Ale snažil som sa to nedávať najavo chalanom, naopak, vtipkoval som, aby som uľahčil napätú situáciu. Každý jeden cítil zodpovednosť a veľkú túžbu vyhrať.

V úvode vám los pridelil obhajcov z okresu Levice. Prehrávali ste 0:1, 1:2 i 2:3, no divákom bralo dych, že ste nič nemenili a dva góly Frederika Bónu spečatili triumf 5:3.
– Pred zápasom som upozorňoval hráčov, že sa môže prihodiť i toto, ale keď to príde, nech nič nemenia a budú stále verní tomu, čo sme sa naučili. Som rád, že to dodržali a začali si veriť viac, ako doposiaľ. Opadol z nich stres v tak dôležitom zápase s Levicami, to bolo skvelé. Bol to ťažký prvý zápas.

Stroj sa namazal, Senici ste uštedrili 9:1, Trenčín prestrieľali 6:4, priškrtili ste tiež Prievidzu (3:1) a asi nič nechýbalo koncertom proti Novým Zámkom (11:1) a hlavne Trnave (8:1). Po skúsenostiach z vlaňajška ste vedeli, že chlapcov musíte hlavne udržať pri zemi.
– Každé jedno mužstvo bolo dobre pripravené, mne sa najviac páčila hra Prievidze. Išli sme od zápasu do zápasu. Nič sme nepodceňovali, boli sme pri zemi.

Pod Čákovým hradom ste hrali jasne najkrajší futbal, ale osud to tak asi chcel, aby ste suverenitu potvrdili v poslednom zápase. Tyčku Miroslava Géciho dorazil Andrej Vranka, lenže Dunajská Streda otočila, Nitrania Matúš Bíro, Adam Chňapek a Nikolas Pecho trafili tyčku a minútu pred koncom sa zmrákalo. Asi vám nebolo všetko jedno.
– Určite nie. Mali sme smolu na tyčky a napriek veľkému napätiu vo vzduchu som do poslednej chvíle veril, že to úspešne zvládneme.

Napokon sa ozvala spravodlivosť, Bíro pravačkou vyrovnal, zostávajúcu minútu ste už takticky ukočírovali a vytreskol gejzír radosti.
– Bol to zlatý gól, Matúš to trafil bravúrne. Odvtedy som vedel, že si už prvé miesto postrážime.“

Ovládli ste aj vyhodnotenie, zlato podkuté krásnym futbalom domaľovalo skóre 44:13 a sošky pre kapitána Chňapeka a brankára Géciho. Keby ste mali tú moc, koho by ste ešte ocenili?
– Sošky sme prevzali zaslúžene, pretože sme hrali najkrajší futbal s gólmanom, či už bol v bráne Miro Géci alebo Martin Kilian. Adam Chňapek si to zaslúžil za jeho bojovnosť, išiel i cez bolesť, ktorá ho sprevádzala i v príprave, no nevzdal to. A myslím si, že každý jeden náš hráč, ktorý bol na turnaji, by mal byť ocenený. Spravili sme super partiu, ktorá si nič nezávidí.

Najlepší - Chňapek, Drahoš, Korman, Géci.

Najlepší – Chňapek, Drahoš, Korman, Géci.

Úspech nitrianskych junákov zakrátko zaplavil sociálne siete, vy ste boli radi, že vám nezhorel telefón. Ktorá gratulačka bola najsladšia?
– Áno, bolo toho neúrekom a to vždy poteší. Vážil som si všetky gratulácie, no najviac ma potešila tá od mojej maminy, pretože vie, ako to prežívam a čo všetko preto robím, aby som chlapcov priviedol k víťazstvu.

Medaila z turnaja výberov ôsmich oblastí má váhu. Kde ste jej našli miesto?
– Určite každá medaila i ocenenie poteší. Mám ju pekne uloženú na poličke pri ostatných oceneniach. No vymenil by som ju za hráčov ako sú Sebastián Pilka, Heňo Benko, Michael Švihorík, pretože sa nemohli zúčastniť tohto turnaja a užiť si s nami víťazstvo, ktoré si za svoj prístup v príprave tiež zaslúžili.

Majstri.

Majstri.

Výbornému turnaju sa hodilo viac divákov. Koho ste si na tribúnach všimli vy?
– Zbadal som napríklad rodičov Nikolasa Pecha, aj jeho priateľku, vážim si, že sa prišli pozrieť. Tak by to malo vyzerať. Viacerých zrejme odradilo zlé počasie na cestách, ale nášho predsedu nie, Števo Korman nám fandil celý deň, rovnako manželia Alenka a Maťo Jančokovci so synčekom Maťkom. Ďakujeme, že prišli. Ich podpora pre nás veľa znamenala.

Majstrov ste pohostili na večeri v penzióne Amsterdam, majonézový šalát a rezne boli po celom dni futbalu ako najlepšie jedlo na svete. Keď ste videli tie úsmevy, muselo vám srdce poskočiť.
– Určite áno, vidieť chalanov, ako im chutí, bola radosť. Po náročnom dni si to určite zaslúžili.

Vstup do nového roka má Peter Drahoš ako z rozprávky, v januári vyhral s Nevidzanmi najväčší dorastenecký turnaj na Slovensku, vo februári s Výberom ObFZ Nitra U19 nacvendžaný Pohár ZsFZ. Aký terč je na rade?
– S chalanmi v Nevidzanoch sa ideme vrhnúť na súťaž, ktorú máme dobre rozbehnúť. Štvrtú ligu chceme vyhrať, urobíme všetko, čo je v našich silách. To je môj momentálny cieľ.

Nevidzany majú v IV. lige Juhovýchod najlepšie skóre, ale na prvé Kozárovce strácajú štyri body.

Nevidzany majú v IV. lige Juhovýchod najlepšie skóre, ale na prvé Kozárovce strácajú štyri body.

Viete si predstaviť, že by táto sezóna bola vašou poslednou pri doraste Nevidzian?
– Na takúto otázku je vždy ťažké odpovedať. Tak, ako chce dokázať úspech hráč, tak aj tréner. Vpred ma posunul i turnaj s výberom v Kaposvári, kde sme hrali proti prvo- či druholigistom aj s reprezentantmi, to bolo niečo úžasné. Vypadli sme na jedenástky vo štvrťfinále, ale viem, že mne i chalanom to dalo veľa do kariéry. V Nevidzanoch som štvrtú sezónu, dvakrát za sebou sme postúpili, dvakrát sme vyhrali PP Invest Cup. Mal som nejaké ponuky, ale nikdy neodchádzam od nedokončenej práce. Nevidzany mi dali priestor dokázať, že aj v dedinskom futbale sa dá so skvelým tímom hráčov veľa dosiahnuť a za to im patrí veľké ďakujem.

Ešte raz o výbere – pôjdete do toho aj o rok?
– Pokiaľ budem oslovený, veľmi rád.

AUTOR: Martin Kilian ml.
FOTO: ZsFZ; MY noviny.